Slovo Bratislava sme krátko pred štátnicami používali takmer ako nadávku. Snívali sme o dobre zaplatenej práci v našom malom univerzitnom mestečku a západ brali ako skutočne najposlednejšiu možnosť. O to absurdnejšie vyznelo stretnutie po promóciách, kedy sme na intráku v Mlynskej doline skonštatovali, že sme sa sekli. Hriňovčanka, Žilinčanka, Žarnovičanka […]

Choroba sa prejavovala postupne. Najprv sme sa začali dusiť vlastnou pohodlnosťou a po malých kúskoch vykašliavali nahromadený barový dym. Potom nás rozbolelo nákupmi unavené svalstvo a osudy nádejného ženícha v relácii, ktorú vyhlasujeme za primitívnu, sme sledovali už len z postele. A keď sa zdalo, že je všetko stratené, s nevôľou sme pristúpili k dávkovaniu […]

Obyvatelia podpolianskych obcí sa už po tretíkrát stretli na proteste, aby kompetentným a najmä banskému úradu ukázali, čo si myslia o pripravovanej ťažbe zlata na Bielom vrchu pri Detve.

Prvé správy o náleze zlata na Bielom Vrchu pri Detve boli veľmi strohé. Hovorilo sa o peniazoch, stovkách pracovných miest a nových príležitostiach. Spomínal sa Greenpeace, životné prostredie, haldy a mesačná krajina. Ešte predtým, ako sa k občanom dotknutých obcí dostali oficiálne informácie od ťažobnej spoločnosti, povedali zámeru NIE. A NIE hovoria dodnes.