Prvé správy o náleze zlata na Bielom Vrchu pri Detve boli veľmi strohé. Hovorilo sa o peniazoch, stovkách pracovných miest a nových príležitostiach. Spomínal sa Greenpeace, životné prostredie, haldy a mesačná krajina. Ešte predtým, ako sa k občanom dotknutých obcí dostali oficiálne informácie od ťažobnej spoločnosti, povedali zámeru NIE. A NIE hovoria dodnes.

Pripravovaná ťažba zlata plní médiá (a nielen regionálne), odkedy bolo ložisko objavené. Biely Vrch sa nachádza za priemyselným parkom podpolianskych strojární, v lokalite, ktorú bežný občan nenavštevuje. Obsah zlata je pomerne nízky – 0,8 gramu na tonu rudy, no v čase jeho stúpajúcej ceny postačuje na povrchovú ťažbu. Podľa predbežnej štúdie má mať dobývací priestor rozsah cca 70 ha, kým povrchový lom 600 x 500 m (podľa iných materiálov 800 x 700). Nepotrebná hornina sa uloží na halde. Upraviteľná ruda sa rozdrví a následne prepraví na lúhovacie plošiny, kde sa použije kyanid. Výsledným produktom bude tzv. doré – zliatina s veľmi vysokým obsahom zlata.

Ako to vidia ťažiari

Cyperská spoločnosť, ktorá by budúcu baňu prevádzkovala, hovorí najmä o veľkej príležitosti pre región. Až potom o vlastnom zisku. Jej rétorika je jednoduchá, baníctvo zabezpečuje základné suroviny pre priemysel a zlato je v súčasnosti vyhľadávanou komoditou. Firma poukazuje na bezpečnosť prevádzky za použitia overených technológií. Odhaduje vytvorenie 150 – 200 priamych a oživenie 500 – 600 nepriamych pracovných miest. Počíta s priemernými mzdovými nákladmi na jedného zamestnanca mesačne vo výške 1600 eur, postupne až do 2300 eur. V materiáloch uvádza množstvo benefitov pre štát a región. Zdôrazňuje zvýšenie rozpočtových príjmov štátu z odvodu z vyťaženého nerastu, z daní zo zisku banskej spoločnosti, dodávateľov, poskytovateľov, z daní z príjmu fyzických osôb, atď. Zaväzuje sa vytvoriť nadáciu, prostredníctvom ktorej majú byť podporované aktivity v regióne. A mohli by sme pokračovať.

Ako to vidia oponenti

Na Slovensko prišla pochybná zahraničná firmička, ktorá chce zarobiť na našom zlate. Zdevastuje životné prostredie, vytvorí mesačnú krajinu, znečistí spodné vody a cez kyanid prinesie rakovinu. Vezme naše nerastné bohatstvo obrovskej hodnoty, pohodí nám pár miliónov, zanechá za sebou kráter a chorých ľudí. Okolité firmy skrachujú, prepustia stovky zamestnancov a región v krátkom čase zanikne. Ťažobná spoločnosť zamestná v bani lacnejšiu pracovnú silu zo zahraničia, dá im minimálnu mzdu a v momente odsúhlasenia ťažby zabudne na všetky svoje sľuby a benefity pre región. Negarantuje 100 % – nú bezpečnosť prevádzky a pri haváriách známych zo sveta kyanidom zamorí celé okolie. Alebo firma skrachuje a zmizne.

Ako to vidia zástancovia

Baníctvo je globalizovaným priemyslom a využíva najmodernejšie poznatky. Tie sa uplatnia aj pri ťažbe zlata, ktorá je obrovskou šancou pre región. Slovensko takýto projekt nevie a podľa aktuálnej situácie doma i vo svete ani nebude vedieť zafinancovať, preto je ťažba cyperskom firmou prijateľným riešením. Vytvoria sa nové pracovné miesta, ktoré región už dávno potrebuje a oživí sa cestovný ruch. Pri správnom použití kyanidu sa akékoľvek riziká minimalizujú a prostredie sa po ťažbe vhodne zrekultivuje. Biely Vrch sa aj tak nachádza mimo obydlí, v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. A ak si obyvatelia chcú zachovať súčasný životný štandard a neposielať členov rodiny do zahraničia, musia tomu čosi obetovať. Napríklad sporný kopec so zlatom.

Ako to vidím ja

Miestami ako tragédiu a inokedy ako frašku. Keďže bývam v regióne Podpoľania, diskusiám o zlate sa nedokážem vyhnúť. Všetko by bolo jednoduchšie, keby sa dotknuté strany (a že ich je dosť) chceli počúvať. Do hry vstupujú ťažobná firma, samosprávy, občania, strojárske spoločnosti v bezprostrednej blízkosti budúceho lomu, občianske združenie, odborári, atď. Nie všetkým ide o skutočný prospech regiónu, ale skôr o vlastné záujmy a získavanie sympatií. Opakujú naučené texty a odmietajú počúvať. Ale to je riziko demokracie.

Potrebu vyjadrovať sa majú takmer výlučne odporcovia. Tí ľudia, ktorí zámer odsúdili ešte predtým, ako o ňom vedeli viac. Nevyčítam im to, na spísanie petície mali zákonné právo. Ak by vám niekto povedal, že sa vo vašom meste bude ťažiť, použije sa jed, ktorý zamorí spodné vody a vy dostanete rakovinu, logicky by ste sa zľakli. Fámy o kyanide nemožno tak ľahko vyvrátiť, pretože ani odborníci sa v názore naň nezhodnú. Vypočuť si môžete napríklad toho, ktorý vám je sympatickejší alebo ktorý má podľa suseda úplnú pravdu.

S argumentáciou majú odporcovia značné problémy a väčšinou sa odvolávajú na možné katastrofy, choroby a málo peňazí pre štát. Rétoriku ťažobnej spoločnosti poznám a mnohé námietky odporcov sa dajú vyvrátiť dvomi vetami. Napríklad strach z pretrhnutia odkaliska, ktoré však pri ťažbe nevznikne. Ťažobná spoločnosť sa nevedomosti diskutujúceho chytí, spomenie svoje informačné materiály a možnosť návštevy jej kancelárie, čo zanovitého oponenta tak vytočí, že sa nezdrží invektív. Bolo by jednoduchšie opýtať sa, aké bezpečnostné opatrenia sú pripravené a hovoriť o nich. Prečo spomínam komunikáciu? Pretože práve odporcovia, odborári a ďalší zainteresovaní by si mali uvedomiť, že ak chcú tento boj vyhrať, musia sa o celú vec aktívne zaujímať a zorganizovať sa. Byť informovaným a vzdelaným oponentom. Ktorého neodbijú pomocou naučených fráz.

Toto je rovina odborná. Na druhej strane, petícia proti ťažbe zlata metódou kyanidového lúhovania obsahuje vyše 11 tisíc podpisov. Aj keď sa ich mnohí snažia spochybniť, faktom je, že tieto podpisy existujú a za každým sa skrýva NIE ťažbe. Ako je možné, že sa v celom procese a prípravách na ťažbu pokračuje, keď už dnes hovorí región NIE? Po určení dobývacieho priestoru (ktorý odsúhlasil Banský úrad), chce firma vraziť obrovské peniaze do posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého sa občania definitívne rozhodnú. Robila by to, ak by vedela, že neuspeje? Tu nejde o niekoľko eur, ale o milióny a množstvo vynaloženej námahy.

Preto sa na záver pýtam: Znamená vôbec niečo spísaná petícia?